Pán nás aj dnes povoláva k ideálu sv. Kláry, ktorým je charizma NAJVYŠŠEJ CHUDOBY, ktorá umocňuje spájanie sa v láske s nebeským Ženíchom.  Preto sa vo viere opierame o starostlivú prozreteľnosť Otca, ktorý sa o nás neustále stará.
Podľa tradície Cirkvi ju prežívame v PÁPEŽSKEJ KLAUZÚRE (z lat. claudere = zamykať, oddeľovať), ktorá je naším celoživotným priestorom v najprísnejšom zmysle. Jej podstatou je predstaviť v našom povolaní Krista ako rozjíma na hore a pripodobniť sa jeho veľkonočnej pasche.                                                   
Jej neoddeliteľnou súčasťou je intenzívny život najmä  KONTEMPLATÍVNEJ MOTLITBY (z lat. contemplatio = rozjímanie, nazeranie) za spásu celého ľudstva, aby sme podľa vzoru prvých sestier „mali srdce veľké ako svet“ (Ján Pavol II, List klariskám pri príležitosti 800. výročia od narodenia sv. Kláry, 6). Starosti a bolesti druhých tak vždy nachádzajú ohlas v našich srdciach, ktoré prosia za nich pred Pánom v tichu a skrytosti.
V povahe našej charizmy je veľmi silný dôraz na SPOLOČNÝ ŽIVOT, charakteristický dennou rekreáciou a prácou v záhrade i vo vnútri kláštora. Aj tie najjednoduchšie úlohy sú zamerané k jedinému cieľu nášho zasvätenia a ním je zjednotenie v láske.